Nuz a tu je jeden Dablov report po dlhom case:
Táááákže - po dlhšom čase zase jeden významnejší zraz, na ktorom som otravoval, tak reku že opáčim, či ešte aj report napísať viem.
V sobotu sa budíme skoro ráno okolo tej desiatej. Počas nákupu raňajok (dáko kolem pol dvanástej) v potravinách volám s Milanom. K mojej radosti oznamuje príchod k nám na druhú poobede. A vskutku je to tak: o 14:00 pod našimi oknami zavoňajú langoše a Milan máva zdola na náš balkón. Tož nakopávame striebornú Provokatérku, naložíme Milana a po ceste aj môjho "ukecaného" parťáka psychiatra Hulma. Zastavujeme sa aj v Malackách, kde sa ku nám pripojí osadenstvo striebornej Mazdy6 (tí sa bohužiaľ nemôžu zúčastniť sklepovej akcie). Nebudem frajeriť spotrebou, bo mi chýba palubný počítač, ale vzhľadom na piánko tempo 130kmh sa asi od tej Predsedovej moc nelíšila.
Po príchode do Valtíc posielam SMSku Lukovi. Odpovedá značne neurčito: "my jsme ted kousek bokem, za ctvrt hodky jsme tam". Tak to využívame na pochodenie Valtického Vinobrania a opáčenie prvej dvojlitrovky burčáku. Dosť nás pobaví teta grilovačka, ktorá prehadzuje cigáro z jednej ruky do druhej a tou voľnou poklepkáva po mäse. Usúdili sme, že ide o nejaký miestny spôsob douďovania mäsa, ale odvahu na vyskúšanie sme akosik nenašli. Následne sme sa presunuli do miestnej reštiky dať si kafe. To už dostávam SMSku od Luka, že nás čakajú. Tak vyrážam, stretávam predsedu, potom ma Dottore vezme pod krkom a chce ozbíjať a následne už stretávam celú tlupu. Dávajú si kafe s nami. Potom sa odpájajú malackí priatelia a idú na koštovku vína do zámku.
Dottore usúdi, že ešte neopáčil môjho Provokatéra, tak za asistencia Luka ako znalca miestnych ciest vyrážame trošku brzdy zahriať. Dottoremu sa celkom lúbi - teda aspoň tak tvrdí. Pripájame sa k ostatným, testujeme, ako sa dokáže Sedvovi triasť pôsobením techna ŠPZ a neodpadnúť a pomaly sa pešo presúvame do sklepu. V sklepe na nás čaká pán sklepmajster a uvádza nás do raja gurmétov (a aj gurmánov). Stoly lemované najrôznejším vínkom sa prehýbajú pod množstvom jedla určeného k následnému preplneniu našich žalúdkov (stratégia pozdných raňajok a vynechaného obeda sa mi v tomto momente javí byť ideálnou!) a hrdiel. Začíname nevinnou koštovkou bieleho vína, postupne sa osmeľujeme a postupne začína miznúť syr, údené mäsko a kopec iných laskomín. Opačujeme aj fantastické teplé jedlá, takže onedlho už len fučíme. Taký Koudy už len neveriacky zíza na neubúdajúce množstvo jedla... Väčšina však na nič nečaká a postupne opájaní vínom zažínajú parkovacie a stretávacie svetlá, onedlho aj diaľkáče a poniektorí (ako napríklad ja) aj predné hmlovky. Napriek pribúdajúcim pokazeným fľašiam (Milanov odborný výraz pre fľašu postrádajúcu obsah) sa však celý večer nesie v bratskom duchu...
V pokročilejšom večere sa zjavuje Saint s dvoma parťákmi, nasledovanými troma slečnami plne dokazujúcimi, že krása ducha môže niekedy v snahe o zdôraznenie (neistej) krásy tela plne ustúpiť do úzadia. Pokus o rozhovor so slečnou Anetkou je pre mňa osobne vrcholom večera. Zachraňuje ma Saint, ktorý mi pri mojom pokuse asistuje a snaží sa rozhovor viesť neutrálnym smerom.
Nuž a čo potom... potom sme naďalej kazili fľaše, skúšali likvidovať zasoby jedla (pri čom aktívne spolupracoval pán Sklepmajster, nútiaci nám stále ďalšie a ďalšie porcie) a veselili sa. Zjavila sa aj miestna cimbálovka, ktorá napomohla niektorým členom prečistiť pľúca a zabékať si z hrdla plného. To sme však už boli na odchode - Mrs. Evil sťa šoférka zavelila, že ak to má zmáknuť, musíme vyraziť. A správne zavelila, lebo ešte sme aj my ostatní (rozumej Milan a ja - Hulmove mlčanie je už v našej partii povestné) sme ako-tak zvládli zabávať ju po ceste do Bratislavy. Hulma sme vysadili doma, Milan naskočil do Friťáku a frčal smer Duna Szerdi a my s Mrs. Evil sme okolo štvrtej konečne zaľahli do postele.
Takže čo na záver... Tohtoročné Valtice boli z pohľadu mňa ako človeka, čo veľmi rád papá a bumbá (však je to aj vidieť, nééé?) tým naj zrazom v doterajšej histórii. Extrémne kvalitné víno (druhý deň absolútne žiadna opica!!!) a fantastické jedlo (čo sme trávili až do nedele do večera) - spojené s výbornou organizáciou ako vždy vo Valticiach - prispeli k tomu, aby som otvorene apeloval na Luka, aby sa budúcoročné Mazdabranie uskutočnilo na tom istom mieste. Jediné, čo ma sklamalo, bola slabá účasť - ale to si musí každý zvážiť sám... Každopádne kto nebol, môže ľutovať - taký kvalitný opijášpárty zase tak skoro nebude!
Moje poďakovanie patri najmä:
- Lukovi za výber sklepu a organizáciu - lepšie sa asi naozaj vybrať nedá!
- Koudymu a Doktorke za to, ako dozreli na moju ženušku
- Milanovi za to, ako mi pomáhal udržať šoférku po ceste domov hore
- Doktorovi a Saintovi za zábavu a spoločné rozsvecovanie svetiel
- Mr. & Ms. Sedvo za fajnú debatu
- Sukymu za obetavú pomoc pri likvidácii červeného vína, na ktoré by som inak bol skoro sám
- pánovi Sklepmajstrovi za neustálu starosť o naše hrdlá a bruchá
- slečne Anetke za predvedenie náročného intelektuálneho výstupu
dochodcovsko-kolotocarsko-taxikarsko-cigansky nemecky vyrobok + japonska polo-elektricka ('19 E53AMG + '20 RX450hL)